História FK Spišská Nová Ves

Veľa historikov
v najrozličnejších krajinách hľadalo odpoveď na otázku, kde vlastne
vznikol futbal. Dôkazy o existencii loptových hier nachádzame už
v staroveku, ale futbal v jeho dnešnej podobe dalo svetu Anglicko. Na
území dnešného Slovenska sa dostal futbal cez Budapešť a neskôr cez
Viedeň najprv do Prešova a Bratislavy a do Spišskej Novej Vsi (Igló).
Prvé začiatky futbalu sú z roku 1908. Prvé majstrovstvá 1907-1908 –
víťaz okresu Iglói Atletikai Club ISE /Iglói Športklub Egesulel/. Na
Spiši už boli kluby – MAC Matejovce, PAC Poprad, Vörwerc Kežmarok,
Levoča, Krompachy a Vlachy, Gelnica. Priamymi predchodcami športových
klubov boli telocvične a šermiarske spolky. Tak sme sa dostali do 80
rokov keď sa Európou ako lavína začala šíriť novinka – šport futbal.
26. októbra 1863
v Londýne zástupcovia škôl a klubov založili prvý futbalový zväz na
svete. Footbal Association. Tak vznikol organizačný základ moderného
futbalu.
Futbal sa rýchlo rozšíril po celom Slovensku. Už v roku 1919 usmerňovali futbalový život dve župy Bratislavská a Košická.
Hlási sa Spišská Nová Ves
V prvom desaťročí minulého storočia sa stali
vyznávačmi futbalu aj novoveskí študenti. Sedemnásti „Šomi“ – nazývali
ich tak preto, lebo medzi nimi bolo pätnásť židovských chlapcov –
poskladali grajciariky a Ervin Löffler, ktorý študoval v Budapešti,
kúpil pre mužstvo prvú loptu značka „Rambler“v tom čase stála dve
zlatky štyridsať. Diadel zlatku a dvadsať grajciarov. Tak v roku 1908
vznikol Spišskonovoveský atletický klub (Iglói Atlekiai Klub). Jeho
predsedom sa stal Dr. Béla Forberger, prvými hráčmi boli: Mikuláš
Kromhausen, Matej Martinko, Leo Braun, Karol Andor, Róbert Polák,
Aladár Fabián, Szandor Dzubajy, Jenö Braun, Ervin Löffler, Gyula Teléry
a Jozef Čejk.
Zápasy sa uskutočnili po dohode klubov aj stanovený
čas sa dohodol na 40-60-90 minút. Rozmery ihriska najmenšie 90-45 m,
najväčšie 120-60 m. Prvé zápasy sa uskutočnili „Pod Blaumontom“ na
vojenskom cvičišti.
Cez 1.svetovú vojnu roku 1914-1918 sa nehral žiaden futbal.
Roku 1919 – zanikla ISE a nastupuje slovenský „TATRAN“.
V roku 1923 z TATRANA vzniká Mestský klub „ACN“ /Atletický club Novoveský/.
Prvým predsedom sa stal Ing. Holý. Výbor: pplk. Velebný, O. Deršák, Králiček,
Tajomník: Z. Ferec, pokladník Petružela.
Hráči: Egenberger, Šrenkel, Príboj, Kozma, Hexner, Deršák, Čekovský, Sedláček, Kornhauser, K. Andor, Dzubaj, Löffler.
V apríli 1921 ustanovujúca schôdza košickej župy do ktorej vstúpili:
ČSŠK Košice, Sparta Prešov, Sokolská Jednota Mukačevo, ČSŠK Užhorod,
ČSŠK Berehovo, Tatran Sp. Nová Ves, ČSSK Sparta Michalovce, ŠK Kriváň
Mikuláš, Viktória Ružomberok, zvolili prvý výbor na čele s predsedom
prof. Augustínom Dešákom.
V roku 1922 sa premenovala na Východoslovenskú. Župy sa hneď chytili organizácie súťaže, ktorú kluby privítali s nadšením.
Konečne o body.
Vo východoslovenskej župe, územie najrozsiahlejšie hrali o body
v troch okrskoch, ktorých víťazi AC Sp. Nová Ves, ČSŠK Košice a ČSŠK
Užhorod sa stretli vzájomne o titul majstra župy.
Výsledky: najprv ČSŠK Užhorod doma remizoval s AC Sp. Nová Ves 2:2
a potom „Spišiaci“ zvíťazili na vlastnom ihrisku nad ČSŠK Košice
prekvapujúco vysoko 7:1. Majstrom župy bol AC Sp. Nová Ves. Skutočnú
výkonnosť Spišiakov v prvom stretnutí záverečného kola o majstra
Slovenska s ŠK B. Bystrica prehrali doma 2:0. Proti ČSŠK Bratislava
Spišiaci už ani nenastúpili. Prvým majstrom sa stal ČSŠK Bratislava.
Takmer nič sa nezmenilo ani v 30-tych rokoch, keď namiesto do výberu hráčov do župy dodávala AC Sp. Nová Ves.
V roku 1936 viedla gólom Herdického. Dlhú sériu pretrhla župná
jedenástka až v jeseni 1936. Zvíťazila 2:0 gólmi košičana Oláha
a Mislivca – AC Sp. Nová Ves. Župné zápasy MLSZ a Slovenskej jedenástku
prekazil potupný Mníchov.
V roku 1929 vznikajú ďalšie kluby v meste ŠK SNV, NAPRED a JPT Sp. Nová
Ves. Hrávali župné majstrovstvá. Nové usporiadanie futbalových súťaží.
Nástup moderny.
Divízia obnažila futbal, v roku 1934 privítalo reorganizáciu súťaží. Na
východe bola založená Slovensko-Podkarpatská divízia. Na východe
súperil o primát jesenného majstra AC Sp. Nová Ves – ŠK Rusii Užhorod.
O ich stretnutí so Sp. Novou Vsou sa prejavil na celom východe
republiky taký záujem, že košická rozhlasová stanica zaradila z neho do
svojho programu priamy prenos z druhého polčasu. Obe mužstvá hrali
nervózne a dali po jednom góle, domáci Stašom, hostia Minčíkom. Zápas
viedol Gottlieb, rozhodca z Užhorodu. Hľadisko zaplnené 2500 divákmi
bolo remízou sklamané, domáci však prezimovali na 1. mieste s
jednobodovým náskokom pred konkurenciou z Užhorodu.
AC Sp. Nová Ves z roku 1934. Predseda Jednoty Ing. V. Holý,
miestopredseda - Polák, Vencko-pokladník, Ferenc - tajomník,
Petržela, Kozma Hexner - členovia.
Reprezentovali ACN: Frank, Ovšonka, Gánovský, Maršálek, Žalúdek, Fabian, Novák,
J. Vysopal, P. Vysopal, Bednár, Brendl, Četo, Strnisko. Hrajúci tréner
V. Brendl pôsobil len jednu sezónu. V roku 1933 povesť výborného
družstva, ktoré na svojom ihrisku pri Hornáde vedelo poraziť každého
súpera. Presvedčil sa o tom aj budapeštiansky Memzeti SC, odišiel
s prehrou 0:1. ČSSK Bratislava na spiatočnej ceste s Užhorodu podľahol
spišiakom 2:4. Dva góly strelil pražan Bičište, Bednár a Vysopal.
Tréner mužstva pražan Mudroch. Divízna súťaž zanikla v roku 1938.
Pod vládou Slovenského zväzu
Rok 1922 – Východoslovenská župa I. okrsok
- AC Sp. Nová Ves 5 4 1 0 15:5 9 bodov
1923 – jeseň – 5. AC Sp. Nová Ves 5 2 0 3 4 body
1933-34 - 2. AC Sp. Nová Ves – 10 7 0 3 14 bodov
1934-35 – 2. AC Sp. Nová Ves – 12 7 3 2 26:17
1935-36 – Slovenská podkarpatská divízia – vých. skupina
5. AC Sp. Nová Ves 14 101 3 38:21 21 bodov
1936-37 – 3. ACN - 10 13 38:21 21 bodov
1937-38 – 4. ACN – 14 6 1 7 41:35 16 bodov
Rok 1938 - začala sa (1. septembra) 2. svetová vojna.
14. marca 1939
sa stalo Slovensko samostatným štátom. Česi boli protektorátom nemeckej
ríše. Na 5 rokov sa prerušili styky s Českou republikou po rozpade
Československa. Na Slovensku sa hrala „Jarná pohárová súťaž“
jednokolová o účasti 9 mužstiev. Na jeseň sa začala hrať liga.
V roku 1939
vzniká nový výbor predsedom sa stal Hliva, členovia výboru: Brežka,
Gavlák, Buštár, Petružela, Podhorský a ďalší, Hráči ACN, ktorí hrali
v 20-30 rokoch sa rozišli a nastúpila nová generácia. V roku 1940-50
hrali za Spišskú Novú Ves títo hráči: Tetinger I, Gánovský, Vysopal II,
Havrič I, Denhart, Havrič II,Kirol, Kopčár, Fabián, Tauber, Hradiský,
Štetka, Tetinger II, Anderka, Kónig, Novák, Vysopal I.
Neskoršie do mužstva v roku 1942 nastúpili hráči z dorastu a študenti
gymnázia Timko, Fábry, Jamnický, Mišenda zo Smižian Markovič I,II,
v roku 1944 – Bajtoš, Miškovský. Došlo
k zlúčeniu klubu ACN, ŠK a NAPRED. Zostáva len jeden klub AC Spišská Nová Ves. Trénerom sa stali postupne: Fabián, Bednár.
V roku 1939 – jar: Slovenská pohárová súťaž
AC Sp. Nová Ves skončili na 7. mieste 8 2 0 6 19:41 4 body
1939-1940 Slovenská liga 10. miesto 22 6 6 10 36:55 18 bodov
1940-1941 10. miesto 22 6 4 12 41:69 16 bodov
1941-1942 10. miesto 22 7 5 10 50:58 19 bodov
Spišská Nová Ves zo Slovenskej ligy zostúpila do Divízie.
1942-1943 Slovenská divízia severovýchodná skupina 2.miesto – skupinu vyhral Turč. Martin.
Mužstvá: Martin, SNV, STS Čadca, Sl. Bytča, Kežmarok, Dolný Kubín, ŠK Levoča, Pokrok Krompachy
1943-1944 – Divízia severovýchodná skupiny 3.miesto 27 bodov
Rok 1945
– radosť zo slobody aj na ihriskách. Už na druhý deň po skončení 2.
svetovej vojny sa organizuje futbal. Hrávajú sa len priateľské zápasy,
keďže krajina bola zničená prechodom frontu. Prvé slobodné leto bolo
plné stretnutí medzi českými a slovenskými klubmi.
Organizácia
športu: Celoštátna liga: zo Slovenska bolo 6. mužstiev: ŠK Bratislava,
TŠS Trnava, ŠK Baťovany, Považská Bystrica, ŠK Žilina, Jednota Košice.
Ďalšie súťaže v rámci krajov. Spišská Nová Ves hrala v krajskej súťaži Východoslovenského kraja.
1948- Zjednotená telesná výchova a šport.
Prestávajú sa užívať názvy ako ŠK, FK, AC atď.
Organizácia súťaží: štátna liga – 10. mužstiev
Slovenská divízia: západ, stred a východ
AC Sp. Nová Ves- hrá vo východnej skupine s 12 účastníkmi
1945-46 AC S. Nová Ves 6. miesto 22 8 5 9 42:51 19 bodov
V roku 1951 reorganizácia súťaží – majstrovstvá republiky a krajské
súťaže. Spišská Nová Ves zmenila názov klubu z AC na Lokomotívu
a v krajskom majstrovstve skončila na 6. mieste. Odohrala 22 zápasov,
získala 8 2 12 37:58 18 bodov
Z premenovaním jednoty nastupuje nový výbor. Predsedom sa stáva
Výtykač, tajomníkom Mišenda, čl. výboru Kuštár, Fabián, Podhorský,
Onderko a ďalší
1952 Lokomotíva Sp. Nová Ves 7. miesto 22 8 2 12 37:58 18 bodov
1953 Lokomotíva Sp. Nová Ves 8. miesto 11 4 1 6 28:24 9 bodov
1954 Lokomotíva Sp. Nová Ves 2. miesto 22 12 4 6 49:29 28 bodov
1955 nastáva reorganizácia súťaží:
Majstrovstvá republiky, Celoštátna súťaž, Oblastná súťaž
Novým predsedom sa stáva Imrich Kováčik, riaditeľ konzervárni, trénerom
Pike Fabian. Lokomotíva Sp. Nová Ves v skupine F, skončila na 1. mieste
20 12 6 2 43:17 30 bodov a postúpila do II. ligy skupiny B
Moravsko-Slov. skončila na 7. mieste 22 9 2 11 51:62 20 bodov
1957-58 hrala sa trojkolová súťaž . Lokomotíva skončila na 11. mieste získala 24 bodov a zo súťaže zostúpila
1958-59 Oblastná súťaž – skupina F – 3. miesto 26 13 3 10 63:45 29 bodov
1959-60 Oblastná súťaž 5. miesto 24 11 5 8 51:31 27
bodov1960-61 reorganizácia súťaží. Vytvorila sa II. liga na Slovensku
a v nej Lokomotíva nehrala.
1964-65 II. liga C skupina – Lokomotíva skončila na 12. mieste 26 9 2 15 27:52 20 bodov
1965-66 Lokomotíva hrala v divízii skupina F a súťaž vyhrala 1. miesto 26 15 4 7 48:25 34 bodov
1966-67 II. liga B skupina Moravsko-Slovenská, Lokomotíva skončila na 6. mieste 26 11 4 11 35:37 26 bodov
1967-68 II. liga B skupina, 11. miesto 26 8 8 10 32:36 24 bodov
1968-69 II. liga B skupina 11. miesto 26 8 5 1024:40 21 bodov
1969-70 III. liga C skupina Lokomotíva skončila na 8. mieste 26 6 13 7 30:30 25 bodov
1970-71 III. liga 12. miesto 26 10 3 13 29:44 23 bodov
1971-72 III. liga C skupina 7. miesto 26 11 4 11 31:34 26 bodov
1972-73 III. liga C skupina 13. miesto 26 9 5 12 26:39 23 bodov
1973-74 III. liga C skupina 13. miesto 26 9 5 12 28:42 23 bodov
1974-75 hrala sa Slovenská národná liga 14 účastníkov
Lokomotíva obsadila 2. miesto – súťaž vyhral Zemplín Vihorlat
Michalovce pred Sp. Novou Vsou len o jeden bod 33-32 bodov. Lokomotíva
26 13 6 7 37:28 32 bodov
1975-76
Slovenská národná liga 13. miesto 26 9 4 13 30:32 22 bodov a zo súťaže
zostúpila do divízie, ktorú v roku1976-77 vyhrala a znovu postúpila do
Slovenskej národnej ligy.
1977-78 Slovenská
národná liga Spišská Nová Ves pod novým názvom Lokomotíva Bane a novým
výborom: predsedom sa stal riaditeľ ŽB Ing. Baláž, tajomníkom: Varga,
čl. výboru: Vagner, Mišenda, Polomský a ďalší. Vedúci mužstva:
Dobšinský, lekár: MUDr. Progner.
Lokomotíva Bane skončila zo 16
mužstiev na 11. mieste odohrala30 zápasov, 10 vyhrala , 7 remízovala,
13 prehrala. Skóre 28:35 27 bodov
1978-79 Slovenská národná liga – 16 účastníkov. Lokomotíva Bane skončila na 10. mieste 30 10 7 13 36:42 27 bodov
1979-80 Slovenská národná liga 16. účastníkov. Lokomotíva Bane 8. miesto 30 12 7 11 36:36 31 bodov
1980-81 Slovenská národná liga 13. miesto 30 11 6 13 34:40 28 bodov
1981-82
Slovenská národná liga 16. miesto 30 3 6 21 14:54 12 bodov a so súťažou
sa musela rozlúčiť a štartovala v Divíznej súťaži- skupina východ kde
účinkovala 3 roky a do Slovenskej národnej ligy postúpila až roku
1984-85kde skončila na poslednom 16. mieste a znovu zostúpila o súťaž
nižšie 16. miesto 30 6 4 20 29:56 16 bodov. V Spišskej Novej Vsi
začína sa futbal po dlhšej dobe stagnácia.
Roky 1985-86, 1986-87 nepostúpila do Slovenskej národnej ligy a hrala II.SNFL skupina východ.
Od roku 1990
zažil futbal na Spiši rôzne pády, ale aj pozoruhodné výsledky.
Z úspechov možno spomenúť postup do I. SNFL v ročníku 1997/98, aj keď
družstvo FK VTJ Spišská Nová Ves tam zotrvalo len jeden súťažný ročník
a opäť vypadlo.
V tomto období prešiel futbalový klub rôznymi zmenami, kde názvy klubov
boli Vojenská telovýchovná jednota, Mestský futbalový klub, až po
terajší Futbalový klub Spišská Nová Ves.
< Späť